Kandela (cd) je základná jednotka SI pre svietivosť, ktorá vyjadruje intenzitu svetla vyžarovaného zdrojom v danom smere. Jej vývoj prešiel viacerými etapami, ako sa menili možnosti merania svetla.

Historický vývoj

Pred rokom 1948 bola jednotka svietivosti v rôznych krajinách definovaná odlišne – najčastejšie ako svietivosť sviečky špecifického zloženia alebo pomocou etalónu so žeraviacim vláknom.

S postupom v oblasti fyziky a metrológie bolo potrebné zaviesť jednotnú medzinárodnú definíciu. Tú pripravila Medzinárodná komisia pre osvetlenie (CIE) spolu s Medzinárodným výborom pre miery a váhy (CIPM) ešte pred rokom 1937.

Zavedenie názvu „kandela“

• 1946: CIPM schválil novú definíciu založenú na luminancii Planckovho žiariča pri teplote tuhnutia platiny.

• 1948: Na 9. Generálnej konferencii pre miery a váhy (CGPM) bol prijatý nový názov jednotky – kandela (cd).

• 1954: Kandela sa stala základnou jednotkou SI.

• 1967: Definícia bola ďalej spresnená.

Moderná definícia (od roku 1979)

V roku 1979 prijala 16. CGPM novú definíciu kandely. Dôvodom boli ťažkosti s realizáciou Planckovho žiariča pri extrémnych teplotách a nástup pokročilých rádiometrických metód merania svetelného výkonu.

Súčasná definícia (platná od 2019)

S účinnosťou od rezolúcie 1 na 26. CGPM (2018) je kandela definovaná prostredníctvom pevnej číselnej hodnoty svetelnej účinnosti monochromatického žiarenia s frekvenciou 540 × 10¹² Hz (K₍cd₎).

Táto moderná definícia odkazuje na presné fyzikálne konštanty, čo umožňuje jednoznačnú a univerzálne reprodukovateľnú realizáciu jednotky.