Technológie sa vyvíjajú rýchlejšie než kedysi. Nové výrobky, digitálne technológie či nové bezpečnostné riešenia sa môžu na trhu objaviť v priebehu mesiacov, zatiaľ čo príprava klasickej európskej normy môže trvať podstatne dlhšie. Práve na túto situáciu reagujú európske normalizačné organizácie CEN a CENELEC návrhom nového normalizačného produktu s názvom European Agile Specification (EAS).
EAS má umožniť pripraviť technickú špecifikáciu rýchlejšie a flexibilnejšie než klasickú európsku normu (EN). Ide o agilnejší spôsob tvorby normalizačného dokumentu.
CEN/CENELEC tento koncept v roku 2025/2026 overujú v pilotnej fáze, ktorá má trvať do októbra 2026.
Prečo EAS vzniká?
Tradičný proces tvorby EN je nastavený tak, aby zabezpečil vysokú mieru odborného posúdenia, zapojenia zainteresovaných strán a konsenzu.
Je to výhoda, ale zároveň to znamená, že proces nie je jednoduché výrazne zrýchliť.
Medzitým sa však technologické a regulačné prostredie mení veľmi rýchlo.
CEN/CENELEC preto hľadá spôsob ako vytvoriť technický dokument v kratšom čase, pričom zostane súčasťou európskeho systému normalizácie. EAS má byť práve takýmto rýchlejším nástrojom.
EAS nie je nová EN
EAS nie je jednoducho „rýchlo vydaná EN“.
Ide o samostatný typ normalizačného produktu s odlišným procesom prípravy.
Pri klasickej EN je proces založený na zavedených pravidlách európskej normalizácie, širokom zapojení zainteresovaných strán a verejnom pripomienkovaní. Pri EAS má byť postup výrazne jednoduchší a rýchlejší. Podľa aktuálneho návrhu môže technická komisia po vypracovaní návrhu rozhodnúť, či dokument:
- bude pokračovať štandardným procesom a vznikne z neho EN,
- bude publikovaný ako EAS,
- vráti sa na ďalšie spracovanie.
EAS teda môže fungovať aj ako medzikrok na ceste k budúcej EN. Najväčší rozdiel je teda proces tvorby. EAS zároveň nesmie byť v rozpore s existujúcimi európskymi normami. EAS má byť schopná reagovať na zmenu rýchlejšie, dokument preto nemusí byť vnímaný ako definitívne riešenie na dlhé obdobie. Po publikovaní sa má jeho aktuálnosť opätovne posudzovať. A podľa súčasného návrhu má byť každý EAS minimálne raz za tri roky preskúmaný. Výsledkom môže byť pokračovanie jeho používania, aktualizácia, prepracovanie na európsku normu EN alebo ukončenie projektu.
EAS na národnej úrovni
Ďalší praktický rozdiel oproti EN je na národnej úrovni.
Pri EN existuje mechanizmus, podľa ktorého ju národné normalizačné organizácie (vrátane Slovenska) povinne preberajú do sústavy národných technických noriem, pričom odstraňujú rozporné národné normy. V prípade Slovenskej republiky sa z EN automaticky po prevzatí do sústavy stáva STN EN.
Na rozdiel od EN nie je pri EAS národný normalizačný orgán povinný prevziať ju do sústavy národných noriem a rušiť rozporné národné normy, ale je povinný oznámiť jej existenciu a poskytovať ju používateľom.
V podmienkach Slovenskej republiky bude EAS prevzatá do sústavy STN, ako tzv. „predbežná slovenská technická norma“ s označením „STN P“ (v zmysle §3, ods. (12) zákona č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii) a poskytovaná odbornej verejnosti podľa Vyhlášky ÚNMS SR č. 76/2019 Z. z. o výške úhrady za poskytovanie technickej normy.
V praxi to znamená, že EAS môže byť pre používateľov užitočná najmä v oblastiach s rýchlym technologickým vývojom alebo ako doplnok k existujúcej EN. Zároveň ju však nemožno automaticky považovať za rovnocennú náhradu EN ani harmonizovanej EN.
Poznámka: od novembra 2026 nájdete v slovenskej sústave STN prvú prevzatú EAS:
STN P EAS 16931-14: 2026 – Elektronická fakturácia. Časť 14: Príklady na podporu implementácie EN 16931-1.