Metrická konvencia
Vývoj merania a metrológie
Starodávne miery a váhy používané na území Rakúsko-Uhorska (1715)
Na území Rakúska a Uhorska existovalo množstvo používaných váh
a mier, ktoré boli rozdielne na úrovni župy, ale aj samotných miest. Najmä mestské trhy, boli miestom, kde sa mohol vyskytnúť konflikt v dôsledku používaných váh a mier. Trhovníci, ktorí predávali na trhu tovar, prichádzali z okolitých miest v ktorých sa používali rôzne dĺžkové, hmotnostné či objemové miery, medzi najviac používané patrili napríklad:
- palec (nem. zoll) – cca 2,5 cm
- piaď – cca 18 cm,
- lakeť – 78 cm,
- siaha (nem. klafter) – 197 cm,
- holba – približne 0,7 L,
- pinta – 1,9 L až 2,1 L,
- džber – 84 L.
K menej obvyklým mieram patrili napríklad:
- hod kyjakom – asi 30 m,
- žmuď – množstvo stebiel odtrhnutých na 1 raz,
- prút – nepresná dĺžková miera, asi 3 m až 4 m.
Používané boli aj množstevné „miery“ ako napríklad:
- tucet – 12 kusov alebo
- mandel – 15 kusov.
Keďže jednotný metrický systém bol u nás zavedený až koncom 19. storočia bolo potrebné vystaviť na trhovisku miery platné v meste. Rozdielne meracie jednotky však spôsobovali ťažkosti aj v rámci medzinárodného obchodu a preto bolo žiaduce ich zjednotiť aj na tejto úrovni.
Metrologická reforma v Rakúsko-Uhorsku (1756)
Metrologickú reformu iniciovala vtedajšia panovníčka Mária Terézia ktorej, cieľom bolo zjednotenie používaných váh a mier na území Rakúsko-Uhorska a začala sa nariadením o používaní určených váh a mier z roku 1756. Z dôvodu vojny na území Rakúsko-Uhorska však došlo k posunu zavádzania nariadenia do praxe a preto až v roku 1763 sa na pokyn Márie Terézie vydal cisársky dekrét, ktorým sa zaviedli jednotné miery a váhy na celom území Rakúsko – Uhorska. Zavedená bola takzvaná dolnorakúska sústava váh a mier, ktorá je v tabuľke nižšie.
Cimentný patent (1777)
V roku 1777 nadobudol platnosť tzv. cimentný patent (Zimentierungs patent), teda zákon o overovaní meradiel a zriadila sa tzv. „cimentná komisia“ so sídlom vo Viedni. Vydaniu tohto dokumentu predchádzala dôkladná príprava, ktorá trvala niekoľko rokov a princípy v ňom uvedené sú platné dodnes. Cimentný patent je štruktúrovaný do sedemnástich článkov, ktoré podrobne stanovujú povinnosti štátnych úradníkov a používateľov meradiel.
Dôležité časti cimentného patentu zahŕňajú takéto nižšie uvedené ustanovenia.
- Meradlá, ktoré sa používajú na merania a váženia za účelom predaja, platieb, daní a pod. musia byť pravidelne ciachované (overené) a označené ciachom (overovacou značkou) a to v pravidelnom dvojročnom cykle.
- Určenie osôb, ktorých sa povinnosť používania „určených meradiel“ týka.
- Nariadilo sa pravidelné ciachovanie určených meradiel.
- Sankčný mechanizmus – napr. pri použití neoznačených váh a mier, zneužitie úradnej značky, nedodržanie predpísaných lehôt ciachovania a pod.
- Ustanovilo sa, že ak niekto falšuje úradný ciach, zneužije úradnú pečať, alebo ak zakryje ciachovacie značky napr. na sudoch, dopúšťa sa podvodu podľa trestného zákona.
- Špecifikovali sa technické požiadavky na určené meradlá.
- Určil sa spôsob označovania meradiel, nespôsobilých na používanie ako určené meradlo.
- Konkrétne teritoriálne rozmiestnenie ciachových úradov vrátane ich pôsobnosti v krajinách Rakúsko-Uhorska.
- Určil sa systém kontrol jednotlivých ciachových úradov.
- Stanovila sa cenová politika ciachových úradov a systém odmeňovania ich pracovníkov.
Na aktivity Márie Terézie sa pokúsil v roku 1784 nadviazať jej syn Jozef II., avšak už o tri roky neskôr tento panovník zrušil všetky ciachovacie úrady vrátane povinnosti opätovného ciachovania v dvojročnom intervale. Okrem toho previedol dozor nad mierami a váhami do pôsobnosti magistrátov a v roku 1787 je Jozefom II. formálne povolené aj používanie starých jednotiek. V rokoch 1790 a 1793 bolo ciachovanie opäť obnovené v dvojročnom intervale podľa cimentného patentu z roku 1777.
Metrický systém (od 1790)
V roku 1871 Franz Jozef I. zaviedol do používania metrický systém na území Rakúsko - Uhorska, ktorý však vznikal vo Francúzsku už od roku 1790 a schválený na používanie bol v roku 1795. Bizarné bolo, že týždeň mal mať podľa neho desať dní, deň desať hodín a hodina sto minút. Až protesty na uliciach docielili zachovanie sedemdňového týždňa. Metrický systém postupne prijali všetky krajiny sveta s výnimkou Mjanmarska, Libérie a USA.
V máji 1790 dostala francúzska akadémia vied poverenie od vlády na zavedenie centrálneho meracieho systému. Keďže v danom období boli geodetické merania považované za najpresnejšie, presnejšie ako merania hociktorej inej veličiny, v máji 1793 akadémia predložila správu, v ktorej navrhovala prijať jednu desaťmilióntinu zemského kvadrantu ako dĺžku „metra“, čo je termín odvodený z gréckeho „metron“ (miera). Prijatím tejto novej meracej jednotky ako aj desiatkového delenia, odporúčaného už v roku 1790, bola zákonom z 1. augusta 1793 prijatá práve metrická sústava. Nové meracie jednotky sa nazývali „meter“, „gravet“ (neskôr gram ) a „cade“ (neskôr meter kubický). Vďaka napoleonskému vojnovému ťaženiu sa desiatkový metrický systém neskôr rozšíril po celej Európe.
Metrická konvencia (1875)
S cieľom uľahčenia medzinárodného obchodu došlo k vytvoreniu medzinárodnej zmluvy, ktorá ustanovovala používanie metrického (desiatkového) systému, ktorého základom boli jednotky meter a kilogram. K podpisu tejto zmluvy – metrickej konvencie došlo dňa 20. mája 1875 a za Rakúsko-Uhorsko ju podpísal gróf Apponyi, diplomat a vtedajší veľvyslanec pôsobiaci vo Francúzsku. Pôvodne bola metrická konvencia podpísaná signatármi z 17 krajín. Na základe metrickej konvencie následne vznikol Medzinárodný úrad pre váhy a miery, čo výrazne prispelo k rozvoju vedy, techniky a obchodu na celom svete.
Na počesť dátumu podpisu Metrickej konvencie sa stal 20. máj je Svetovým dňom metrológie, pripomínajúcim výročie podpísania Metrickej konvencie z roku 1875, ktorá poskytuje základ pre celosvetový jednotný merací systém, o ktorý sa opierajú vedecké objavy a inovácie, priemyselná výroba a medzinárodný obchod, ako aj zlepšenia kvality života a ochrana životného prostredia.
V roku 2025 oslavujeme už 150 rokov od podpisu Metrickej konvencie! Pri tejto príležitosti pripravil Medzinárodný úrad pre Váhy a miery sériu oslavných podujatí, o ktorých je možné sa viac dozvedieť – TU.
Sústava SI (1960)
Ako bolo spomenuté, pôvodne rozsah pôsobnosti Metrickej konvencie pokrýval iba jednotky hmotnosti a dĺžky. V roku 1921, na šiestom zasadnutí Generálnej konferencie pre váhy a miery (CGPM), čo je vrcholný riadiaci orgán metrickej konvencie, bola konvencia zmenená a doplnená o iné oblasti fyziky. V roku 1960 na jedenástom zasadnutí CGPM bola jej sústava jednotiek pomenovaná Medzinárodná sústava jednotiek ( Système international d'unités, skrátene SI).
Redefinícia jednotiek Sústavy SI (2019)
V roku 2019 došlo k redefinícii niektorých jednotiek Sústavy SI tak, aby boli všetky základné jednotky sústavy SI definované pomocou nemenných vlastností prírody. Konkrétne došlo k zmene definícií pre štyri jednotky — kilogram, ampér, kelvin a mól. Zmeny boli odhlasovaná na 26. zasadnutí CGPM vo Versailles v roku 2018, avšak do platnosti vstúpili 20. mája 2019.
Predmet zmien základných meracích jednotiek spočíval v dokončení premeny definícií jednotiek opierajúcich sa o materializovanú podobu etalónov na nové definície jednotiek opierajúcich sa o samotné fyzikálne fundamenty, reprezentované základnými fyzikálnymi konštantami. V novo definovanej SI sústave jednotiek platnej od 20.mája 2019 je fixne definovaných sedem fyzikálnych konštánt, ktorých hodnoty sa deklarujú ako presné čísla, ktoré sa už ďalej nebudú meniť a spresňovať (majú nulovú neistotu). Od týchto siedmych fyzikálnych konštánt sú potom odvodené definície siedmych základných jednotiek Sústavy SI.
Dôvodom týchto zmien bol zámer úplne vylúčiť z definícií základných jednotiek SI fyzické etalóny, ktoré môžu z dlhodobého hľadiska podliehať zmenám, a tiež aj požiadavky z oblasti najmodernejších technológií a priemyslu na zvýšenie presnosti a rozsahu meraní, napr. v nanotechnológiách, mikroelektronike, presnom strojárstve, kozmickom a leteckom priemysle, chémii a v mnohých ďalších oblastiach ľudskej činnosti.