Meranie teploty patrí k základným oblastiam metrológie. Prvé teplotné stupnice sa vytvárali podľa prirodzených referenčných bodov, ako sú bod tuhnutia a bod varu vody.

V roku 1742 vytvoril švédsky astronóm Anders Celsius stupnicu, ktorá dnes nesie jeho meno. Nulový bod predstavuje teplotu tuhnutia vody a 100 °C teplotu jej varu pri normálnom tlaku.

S rozvojom termodynamiky vznikla potreba absolútnej stupnice, nezávislej od konkrétnej látky. William Thomson – lord Kelvin preto zaviedol mieru teploty vzťahujúcu sa k absolútnej nule, kde ustáva pohyb častíc.

Kelvin (značka K) je základná jednotka SI pre termodynamickú teplotu.

V roku 1954 bola jednotka teploty definovaná na základe teploty trojného bodu vody, ktorá je presne 273,16 K. V rokoch 1967 – 1968 bol namiesto pôvodného označenia „stupeň kelvin“ prijatý názov „kelvin“. Od roku 2018 je kelvin definovaný na základe presnej hodnoty Boltzmannovej konštanty: k = 1,380 649 × 10⁻²³ J·K⁻¹.

Táto definícia je nezávislá od akýchkoľvek materiálnych etalónov a vychádza z fundamentálnych vlastností prírody.

Vzťah k Celsiusovej stupnici: t(∘C)=T(K)−273,15

Súčasná metrológia používa pokročilé metódy, ako akustickú a radiačnú termometriu, na presné určenie teploty.